Popis
Po roku mu zapísali do zdravotných záznamov diagnózu detská mozgová obrna. Mentálny aj fyzický postih. Je kŕmený, prebaľovaný, prenášaný. „Je náš. Milovaný, usmievavý, milý, pekný a náladový,“ usmeje sa Marika, ktorá je opatrovateľkou vlastného syna. Všetko zvláda s pokojom, pokorou a nehou. Andrej nechodí a pre vykĺbený bedrový kĺb ani chodiť nesmie. V 13-ich podstúpil v narkóze kompletnú rekonštrukciu panvovej striešky, ale do dvoch rokoch prišlo k vykĺbeniu znova. No Aďo si svoj systém našiel. Štvornožkuje a dokáže sa dostať, kam si zaumieni. Tým si však extrémne namáha chrbticu, jeho telo je asymetrické, skoliózu vidno okamžite a rehabilitácie sú viac než potrebné.
Andrej komunikuje taktiež špeciálne. Nerozpráva. Kedysi mal tri slová, dokonca vedel povedať aj mama, ale po 4 narkózach sa stratila akákoľvek reč. „Dôležité je, že mnohému, čo mu hovoríme rozumie, odpovedá nám svojsky. Krikom, mrnčaním a gestikuláciou. Vždy sa dohodneme,“ usmeje sa Marika. Život s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením je náročný, iný, ale „naučí vás vážiť si každý boží deň a tešiť sa z maličkostí.“
Pred desiatimi rokmi Labancovci prišli do Adeli Medical Center prvýkrát. Tento rok vnímajú ako jubilejný a dúfajú, že do Adeli budú chodiť ešte dlho. Keďže na rehabilitácie z nepochopiteľných dôvodov poisťovne neprispievajú, mnohé rodiny, aj tá Andrejova, sa pustili do manažovania pomoci. Lepia to ako sa dá, ale stále sa presviedčajú, že dobrí ľudia stále existujú. A prečo chodia do Adeli? „V našom prípade to nie je o tom, že sa Andrej postaví na vlastné, sme realisti. Intenzívne a na mieru šité terapie nám pomáhajú udržať jeho ťažký stav v relatívne dobrej forme. Cvičenie doma a tu je neporovnateľné. No a v neposlednom rade sa Andrejko v Adeli náramne socializuje, aj keď je náladový, jeho prejavy nesúhlasu sú miernejšie. Za tie roky si zvykol na terapeutov a som za to veľmi vďačná. Pri jeho terapiách mám aj ja čas pre seba, môžem si v kľude podebatiť na káve s rodičmi druhých detí alebo aj s personálom Adeli. Veď sa tu všetci poznáme, my Adeli vnímame ako svoju druhú rodinu.
