“Akoby sme skladali kilometer po milimetroch.”- takto vystihuje Alicina mama Ľubka boj so zdravotným znevýhodnením dcéry.
Alicka je dnes veselá a spoločenská 15 ročná slečna, ale nebolo to vždy tak. Predpovedali jej, že bude “ležiak”, nebude vedieť ani chodiť, ani chodiť na toaletu … Leukoencefalopatia s úbytkom bielej mozgovej hmoty – tak znie jej diagnóza. Veľa dnes, vďaka úmornej snahe rodičov a nakoniec aj samotnej Alici toto dievča vskutku dokáže, avšak jej osobnosť je uzatvorená akoby vo vlastnom svete. Napriek – alebo vďaka tomu (?:)), je Alica milý, priateľský spoločník.
Ako však vznikne takáto problematická diagnóza? Alica sa narodila v riadnom termíne, s peknou pôrodnou váhou, len mierne hypotonická. Mala cvičiť a o tri mesiace prísť na kontrolu. Keď mala 5,5 mesiaca, veľmi zle zareagovala na očkovanie hexavakcínou. Opakovane prestávala dýchať, telíčko mala v kŕči a očká otočené nahor.
Po všetkých vyšetreniach sa stav uzatvoril ako „patologický“ a diagnóza znela: detská mozgová obrna. Rodičom lekári nevedeli odporučiť žiadne rehabilitácie, naopak, radili im “zmieriť sa s tým, že nikdy nebude chodiť, nedokáže sa sama posadiť, najesť, nebude rozprávať.”
“Ďalej sme cvičili Vojtovu metódu a hľadali ďalšie možnosti. Vyskúšali sme rôzne rehabilitácie na Slovensku, aj v zahraničí.” – hovorí Alicina mama Ľubka. “Chvalabohu existuje internet a referencie od iných rodičov. Keď mala Alicka päť rokov, objavili sme ADELI Medical Center v Piešťanoch. Rehabilitačný pobyt v ADELI je komplexný, rozvíja pohybovú aj mentálnu stránku. Tu nastal vývoj k lepšiemu. Alicu tu postavili na nohy. Za posledných 10 rokov sme tu absolvovali 24 rehabilitačných pobytov. Každý jeden pobyt ju posúva. Dnes chodí a vie vyjadriť, čo potrebuje, aj keď nerozpráva. Kvôli rastu je však rehabilitácia stále nevyhnutná! Pritom sa s Alicou rehabilituje denne aj doma, chodí na hipoterapiu, plávanie, logopédiu, k špeciálnemu pedagógovi… jednoducho vždy aj medzi rehabilitačnými pobytmi rodina vydáva nemalé prostriedky na súkromné rehabilitácie. Prečo sú nevyhnutné? “Svalstvo musíme stále spevňovať, aby nemusela byť Alica odkázaná na invalidný vozík.” – definuje jednoznačný zámer tohoto nekonečného boja s diagnózou mama Ľubka.
“Napriek tomu, že nie sme sociálne slabá rodina, všetky tieto výdavky sú nad naše možnosti. Zdravotné poisťovne ich nehradia. Každý rok zbierame 2% z daní, ale keby nebolo nadácii a darcov, Alica by nedostávala jej “rehabilitačné dávky” tak, ako ich potrebuje a jej stav by mohol začať upadať.” – toľko mama.
Za Alicu aj rodinu Martinákovcov srdečne ďakujeme za Vašu podporu.
Vaša Nadácia ADELI
úzko spolupracuje s neštátnym zdravotníckym zariadením ADELI Medical Center v Piešťanoch, ktoré ako jediné na Slovensku poskytuje komplexnú unikátnu neurorehabilitáciu s 20 terapiami „pod jednou strechou“
