Popis
Vraví sa, že plač dieťaťa je dobrý znak, keď sa narodí. Môj syn neplakal, práve kvôli tomu, že nedýchal. Týždeň od prenášania ma prijali na rizikové oddelenie na Antolskej nemocnici v Bratislave s pokynom, že ak nezareagujem na oxytocínový test, porodím cisárskym rezom. Pokynov sa žiaľ v nemocnici nedržali a miesto radosti v deň pôrodu sa mi narodil syn, ktorého museli oživovať. Hoci bolo zjavné, že musel byť dlhšie bez kyslíka, ubezpečovali ma, že nebudú žiadne následky. V čase pôrodu vzniklo Vavríkovi trvalé poškodenie časti mozgu, ktorá ovplyvňuje motoriku a pohyb pravej strany tela. To sme však vtedy netušili, ani nám nedali inštrukcie, aké terapie máme podniknúť po prepustení z nemocnice.
Od jeho 4 mesiacov sme cítili, že sa nevyvíja správne. Za hračkami sa naťahoval len ľavou rukou. Našťastie naša neurologička vypočula moje obavy a začalo sa pátrať po príčine, prečo práva ruka zaostáva. V januári 2021 nás poslali na rehabilitačné oddelenie, kde vyslovili podozrenie, že ide o istý druh obrny. Medzi tým sme absolvovali EMG vyšetrenie, ktoré predpoklad potvrdilo. Na MRI zistili Vavríkovi trvalé poškodenie mozgu, čo je príčinou problémov s pravou rukou a nohou. Ortopéd medzitým potvrdil skrátenú Achillovu šľachu. V noci musíme nosiť ortézu, aby synove nôžky rástli rovnakým tempom a aby časom dokázal chodiť bez pridruženého problému so skoliózou chrbtice. V lete 2021 sa nám k tomu pridružili epilepsie.
Uvedomujeme si, aké dôležité je s Vavríkom rehabilitovať práve teraz, keď sa jeho mozog rozvíja najrýchlejšie. Chceli by sme vás preto poprosiť o finančnú pomoc, aby mohol Vavrík absolvovať ďalšie potrebné rehabilitácie a posúval sa tak v napredovaní.
Budeme vďační za každú pomoc! S láskou mama Zuzana a syn Vavrík.