Popis
Masívne krvácanie do mozgu, následne veľký opuch mozgu, pre ktorý lekári museli na istý čas vybrať lebečnú kosť. K tomu sa pridružil hydrocefalus, Rasťo má zavedený shunt na odvádzanie prebytočného moku. Mladý chalan má za sebou šesť operácií hlavy, viac ako dva mesiace bol v bdelej kóme a lekári nedokázali povedať prognózy. „Stále len – uvidíme, musíme čakať,“ hovorí mama Silvia, ktorá mala službu ako opatrovateľka v domove sociálnych služieb, keď dostala telefonát o nehode. Prakticky od toho momentu je pri Rasťovi stále. Vie, že jej syn sa druhýkrát narodil.
Osudná autonehoda bola presne v polovici minuloročných letných prázdnin. Rasťo mal za sebou prvý ročník na strednej odbornej škole ochrany osôb a majetku. Štúdium ho bavilo, učitelia o ňom hovoria ako o slniečku, nekonfliktnom a slušnom chalanovi, ktorý bol vždy ochotný pomôcť. Teraz však potrebuje pomoc on sám. Urobil veľké pokroky, ale stále má pred sebou dlhú cestu. Pamätá si svoj nemohúci stav, kedy len ležal a bol odkázaný na invalidný vozík. Dnes už stojí na vlastných a maká na väčšej stabilite. Počas pobytu v Adeli sa mu rozpohybovala aj ľavá ruka, ktorú dovtedy vôbec nepoužíval. Problémom je krátkodobá pamäť, ktorá sa „stratila“, nepamätá si, čo mal na raňajky, kde bol včera, nie je si istý, či je teraz na izbe, hoci v nej práve sedí. „Nádejame sa, že cielenými terapiami sa zlepší Rastíkova nielen mobilita, ale že sa aj mozog prebudí naplno. Náš najmladší syn sa chce vrátiť naplno do života, chcel by už chodiť do školy, zatiaľ drilujeme čítanie a písanie. Má ešte ďaleko k samostatnosti, musíme byť trpezliví, tešíme sa z každého pohybu, z každej rozvitejšej vety, z každého úsmevu… Do Adeli sa potrebujeme vrátiť. Rastík si nezaslúžil takýto osud, stalo sa z neho malé veľké dieťa. Ale bojuje a my spolu s ním. Prosím, keď sadáte za volant, jazdite bezpečne,“ hovorí mama Silvia a vysvetľuje synovi, že sú naozaj na izbe a o chvíľu pôjdu na obed. Bezohľadná jazda zničila jeden rozbehnutý mladý život…