Popis
Lukáš bojoval zo všetkých síl, rodičia aj lekári mu verili a robili všetko možné, aby sa vyliečil. A keď sa konečne vrátil domov, rodina na chvíľu zažila pokoj. Ale ten bol krátky. Po niekoľkých týždňoch skolaboval a museli ho uviesť do umelého spánku. Malé telíčko bolo vyčerpané, boj o život neprestával. „Lukáško je veľký hrdina,“ hovorí mama Lucia.
Dnes má päť rokov, v onkologickej ambulancii je neustále sledovaný, chirurgicky sa nedalo odstrániť celý nádor. Časť nádoru musela ostať, je totiž priamo na mozgovom kmeni. Luky má obdobia lepšie a horšie. „Dva roky bol relatívne fajn, nález sa nezväčšoval. Jeseň 2024 nás však dala opäť do pozoru. Nádor začal rásť, Lukáško podstúpil ožiar gama nožom, magnetická rezonancia ukázala, že to zabralo. Vydýchli sme si, ale v pozore sme neustále.“
Lukáško sa chystá v septembri do škôlky. Choroba však na ňom zanechala následky, mentálne je úplne v poriadku, všetko vníma, všetkému rozumie, stále chce objavovať niečo nové. Fascinujú ho traktory s vlečkou, stavia si ich aj z lega. Dopredu ho ťahá aj jeho staršia sestrička. Luky však nerozpráva, povie len pár slov, stále má totiž zavedenú tracheostómiu, po 2. operácii sa po odpojení z ventilácie nevedel rozkašľať. Tým pádom má aj problémy s prehĺtaním, stravu dostáva cez peg, no pár lyžičiek pudingu už dokáže spapať aj cez ústa. Prehĺtanie usilovne driluje aj cmúľaním lízatka, ktoré zbožňuje. „Musíme byť trpezliví, vieme, že zbavením sa tracheo by sa Lukáško výrazne posunul v reči,“ vysvetľuje mama Lucia dodávajúc, že zo všetkého najviac by sa ich synčekovi skvalitnil život rozpohybovaním sa. Pretože malý drobec stále nechodí, jeho nožičky ho „neposlúchajú“. Naučil sa už stáť a občas popri stene pár krokov urobí, ale o stabilnej chôdzi nemôže byť ani reči. Každý krok je preňho veľkým úspechom, ale vyžaduje si veľa úsilia. Preto je pre nich pobyt v ADELI obrovským snom a veľkou nádejou. Šanca na chôdzu tam je a veľká. „ Len potrebuje intenzívny a odborný pobyt. Veľa si toho už vytrpel, ale veríme, že na nohy sa postaví a dobehne svojich rovesníkov. Náš Lukáš je nezmar, sme naňho pyšní. Zo srdca ďakujeme za každé euro na rehabilitáciu v ADELI.“
