Popis
Keď mame zo Zelenej vody volali, mala práve službu na benzínovej pumpe. „Ženský hlas z neznámeho čísla mi povedal, že Dávid mal úraz, že je to vážne. A ja? Zložila som, nech si nerobia takéto srandy zo mňa. Veď som s ním pred polhodinou volala a chlapci sa spokojne vozili na vodnom bicykli. Dokonca sme mali facetime. Tak aký úraz…“ Lenže veľmi rýchlo prevolala cudziu pani opäť a od nevydareného vtipu mali jej slová riadne ďaleko. Lenka: „Bože, ako rýchlo sa zle stane.“
Ortieľ lekárov bol neúprosný. David už nikdy nebude chodiť a je otázne, či sa podarí aspoň trochu rozhýbať ruky. Šiesty stavec mal tak rozdrvený, že ho museli nahradiť umelým. Rodičia, traja bratia, celá rodina, ale aj kamaráti sa museli prenastaviť na nový systém. Dávid potrebuje urgentne intezívne rehabilitovať, na konci prvého pobytu v Adeli sa skloňuje veta, prečo sme sem neprišli hneď. „Pol roka po úraze sem môj syn prišiel v polo ležiacej polohe na vozíku, s nutnou opierkou hlavy, pretože ju nedokázal udržať. Teraz? Nástavec na hlavu z vozíka dávame preč. Ruky? Obrovský posun. Až taký, že som mu dnes naordinovala trénovanie jedenia lyžicou. Sám,“ hovorí šťastná mama, ktorá v práci musela skončiť a stala sa opatrovateľkou najmladšieho zo 4 synov.
Dávid je makač. Vie, že musí veľa cvičiť a vôbec neprotestuje. Naopak, po každom dni v Adeli bol správne zničený a unavený. A tešil sa z toho. Športovec sa v ňom nezaprie. Chodil do fitka, hral futbal, ktorý miloval. Chodil na športové gymnázium, škola ho bavila a nemieni sa jej vzdať. Študuje online. Preferoval zdravý životný štýl. Bol vždy pozitívne naladený a to mu ostalo. Nefňuká, nestojí o ľútosť, mama Lenka potvrdzuje, že z Dávida ani slza nevypadla. Naopak, je za každú srandu a tú si užije predovšetkým s kamarátmi, ktorí mu ostali. Každý víkend chodia za ním aj s prespaním. „Sú perfektní, aj vďaka nim je Dávid v tak dobrej mentálnej kondícii. Musí byť lepšie, všetci v to veríme. Adeli bude dočasne náš druhý domov.
